Ako to všetko vlastne začalo
O začiatkoch eRka v Plavnici hovorí jeho prvý animátor, František Grich.
Ak si dobre spomínam, eRko začalo u nás svoju činnosť v roku 1994 na podnet vtedajšieho duchovného otca vdp. Františka Mašľára. (Myslím, že presný dátum budú mať v centre eRka, lebo som im posielal prihlášku našej skupinky). Neviem odkiaľ on vedel o eRku, ale mňa po krátkom prehováraní poveril, aby som to rozbehol a začal sa okrem iných vecí venovať aj deťom, ktoré by chodili do eRka. Prvé stretká boli na fare v Plavnici s pár deťmi, no do troch mesiacov som mal v eRku pravidelných 40-50 detí.
Hneď po prvom stretku som začal s prihlasovaním do centra eRka. Odtial som sa dozvedel že najbližšie eRko skupinky máme v Ľubotíne a v Ľubovni. V Ľubotíne som nikoho nepoznal, ale s Ľubovňou som sa skontaktoval a po určitom čase sme spravili jednu, dve akcie pre deti.
Zo začiatku nás stále prišiel pozrieť duchovný otec a trocha sa s deťmi porozprával, čo som vnímal ako veľmi dobrý začiatok stretiek a aj kvôli tomu si myslím že počet detí zo stretka na stretko stále rástlo. Na prvé dve stretká sa detí pozývalo cez farské oznamy, potom sa už deti dozvedali od seba navzájom, preto som nevidel dôvod, aby to bolo vyhlasované na oznamoch v kostole. Samozrejme ak sme mali nejakú väčšiu akciu v eRku, tak sme poprosili duchovného, aby to vyhlásil na oznamoch. Mávali sme akcie aj v telocvični, kde sa samozrejme prišli pozriet na svoje deti aj ich rodičia. Tým sme sa snažili otvoriť farnosti, aby aj ľudia okolo nás videli, čo robíme...
V tom čase nebolo veľa materiálov tak som stretka viedol formou hier a krátkych príbehov v ktorých sme s deťmi hľadali ponaučenie. Príbehy som vyberal s kresťanských kníh, ktoré som hľadal v kresťanských kníhkupectvách. Neskôr mi začali chodiť aj materiály s eRka, ktoré som začal využívať a postupne som zisťoval čo to erko je. Duchovný otec platil zo začiatku deťom časopis Rebrík a neskôr naň aj prispieval.
Najprv sme si podľa veku detí niečo zahrali (futbal, naháňačky, skrývačky v zime sme stavali snehuliakov, atď...) Potom keď sa deti vyšantili, tak sme si posadali a začal som rozprávať príbeh. Po príbehu sme sa snažili hľadať nejaké ponaučenia, prečo si myslia že by to tak malo byť a či je to dobré, alebo zlé, atď....
Po pol roku sme v eRku mali vyše 40 detí a to som už nemohol zvládať sám, tak som oslovil ďalších známych s otázkou o animátorstve pre deti v eRku. U nás bola v popredí Oáza, a eRko bolo o niečom inom. Bolo ťažké nájsť animátorov, ktorý by sa naplno venovali eRku, ale nakoniec sa to podarilo. Prihlásili sa , keď si dobre pamätám, dve dievčatá: Monika Čupáková a Janka Čubová. V tom čase sme deti už rozdelili do skupiniek podľa animátorov a začali s sme spolu všetci aj s deťmi vymýšľať znak Plavnického erka. Tam sme spomedzi viacerých návrhov vybrali znak, ktorý je až doteraz. Dovtedy som ich mal podelených ja podľa veku. Ale aj napriek 2 animátorkám som stále hľadal a zvažoval ďalších adeptov na animátorov. Teraz som vyberal ľudí už dlhší čas a sa snažil som sa nájsť ľudí, ktorý by mali obzvlášť vzťah k deťom... no a vybral som teda Paľa Fedorka, Peťa Fabiana ...